Sloboda aj o pochvale od Sinnera

Sedemnásťročný slovenský talent Leon Sloboda prežíva obdobie plné cenných lekcií, veľkých výziev aj nečakaných momentov. Hoci mu posledné mesiace priniesli niekoľko tesných prehier, tvrdá práca a úspechy v reprezentačnom drese mu dodávajú potrebné sebavedomie pred nadchádzajúcim US Open. V rozhovore hovorí o tom, aké je to trénovať vedľa Djokoviča, čo pre neho znamená pochvala bekhendu od Sinnera a aké prežíva pocity po zisku bronzovej medaily na majstrovstvách Európy družstiev do 18 rokov.

Leon, keď sa pozrieš na posledné mesiace a výsledky, ako hodnotíš svoju aktuálnu formu a postavenie? "Zatiaľ nie som úplne spokojný. Vidno to aj na výsledkoch – mnoho zápasov mi utieklo rovnakým spôsobom. Veľakrát sa mi stalo, že som vyhral prvý set a potom prehral. Ale patrí to k tenisu. Posledné mesiace pracujem naozaj tvrdo, na tréningoch sa cítim super a verím, že výsledky čoskoro prídu."

V aktuálnej sezóne si sa zúčastnil na troch juniorských grandslamoch. Prináša to so sebou zvýšené očakávania? Si spokojný s výsledkami alebo si na nich chcel dosiahnuť viac? "Určite som chcel vyťažiť viac. Austrália bola celkovo ešte v pohode, dostal som sa do osemfinále. Ale Roland Garros aj Wimbledon... V oboch zápasoch prvého kola som tam vyhral prvý set, no nakoniec som takmer vyhraté zápasy prehral. Sám som si to pokazil. V dôležitých stavoch som zrazu nevedel, čo mám robiť, prišiel brejk... A v tenise rozhodujú presne takéto detaily. Ale idem ďalej."

Na druhej strane sú grandslamy možnosťou zbierať obrovské skúsenosti... "Určite áno. Napríklad v Austrálii som bol prvýkrát a bola to super skúsenosť. Vidieť fungovanie profesionálov, organizáciu celého turnaja... Na to človek len tak nezabudne."

Stretol si sa tam s hráčmi z prvej svetovej desiatky? Mal si možnosť pozrieť si ich aj v akcii? "Videl som ich fakticky všetkých. Keďže trénujem v Prostějove a poznám sa odtiaľ s chalanmi ako Jirka Lehečka alebo Jakub Menšík, tak s nimi som sa, prirodzene, bavil najviac. Ale trénoval som napríklad vedľa Novaka Djokoviča a Jannika Sinnera. To bol skvelý zážitok."

Dalo sa vôbec sústrediť na vlastný tréning, keď vedľa teba na kurte sú hráči ich kalibru? "Bolo to deň pred mojim zápasom, takže som sa musel plne sústrediť na seba. Ale jasné, keď bola chvíľka, zapozeral som sa, ako makajú. Týchto hráčov nevidíte takto zblízka každý deň. Zažil som dokonca skvelý moment. Vypálil som tam jeden fakt dobrý bekhend po čiare a Jannik Sinner ma zaň pochválil. Cítil som sa vtedy výborne. Je to asi najkrajšia spomienka na celú Austráliu."

Spomínal si, že v Prostějove občas tréneruješ s hráčmi svetovej stovky ako sú Lehečka či Menšík. Nemáš pred nimi prehnaný rešpekt? "Zo začiatku som bol samozrejme v strese, keď som ich videl. Ale sme v rovnakom prostredí už dva roky, chalani sú úplne v pohode, hneď ma pozdravili a vzali medzi seba. Dnes je to už uvoľnené. Keď hráme spolu alebo ich počúvam pri debate s trénermi, viem si z toho veľa vziať. Keď niečo potrebujem, bez problémov mi poradia."

Vyskúšal si si už aj mužský tenis na okruhu ITF. V čom je najväčší rozdiel oproti juniorom? "Keď som pred rokom získal svoj prvý bod do rebríčka ATP, ešte som nebol taký vyspelý. V mužskom tenise musíte byť extrémne rýchly na nohách, robiť minimum nevynútených chýb a udržať si stopercentnú koncentráciu. Sú neskutočne presní. Ale keďže v Česku často sparingujem so staršími, ten prechod pre mňa, dúfam, nebude až taký šok."

Nedávno si na majstrovstvách Európy získal bronz a vyhral si všetkých päť svojich dvojhier. Nakoplo ťa to mentálne? "Obrovsky. Turnaj mal kvalitu, boli tam všetci hráči z juniorských grandslamov. Stratil som tam iba jeden set.  Tieto výkony aj výsledky mi dodali obrovské sebavedomie. Navyše som hral za Slovensko a vo štvorhre s mojím najlepším kamarátom Markom Bekénim. Tímové súťaže sú raz za rok a hrať za Slovensko pre mňa znamená veľmi veľa."

Ľudia ťa začínajú vnímať ako veľkú nádej slovenského tenisu. V minulých rokoch si získal ocenenie Talent roka aj Junior roka na Slovensku. Aký je to pre teba pocit? "Popravde, veľmi to nevnímam. Tých pár zápasov, čo mi nevyšlo, ma postavilo pevne nohami na zem. Viem, že musím tvrdo pracovať a sústrediť sa na malé detaily. Čaká ma ešte obrovské množstvo práce."

Aké sú tvoje najbližšie plány a ciele? "Teraz odlietame do Ameriky – najprv príde prípravný turnaj v Kanade a hneď na to juniorský US Open. Keď idem na turnaj, vždy mám len tie najvyššie ambície. Budúci rok by som sa už chcel naplno presunúť medzi mužov a stabilne hrať mužské turnaje."

Na záver si trošku zaspomínajme: Kedysi si robil zberača loptičiek, dnes ťa spomínajú  v súvislosti s daviscupovým tímom. Aký je to pocit? "Veru, na to zbieranie si pamätám. Bolo to v Banskej Bystrici na turnaji ITF. Dostal som vtedy 5 eur za finále... Ale teraz vážne. Zahrať si v národnom tíme s mužmi by bolo úžasné. Tenisu sa venujem celý život a reprezentovať v A-tíme s chalanmi, ktorých sledujem v televízii, by bol pre mňa absolútny strop."

FOTO: Daniel Kopatsch/ITF (Australian Open 2026)